Ochrana osobných údajov patrí medzi oblasti, ktoré sa v poslednom desaťročí stále vyvíjajú pod vplyvom rýchlych technologických zmien, rastúcej digitalizácie verejnej správy a rozvoja umelej inteligencie. Slovenská republika sa pripravuje na ďalší zásadný posun v tejto oblasti – prijatie nového zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, ktorý má nadobudnúť účinnosť v roku 2026.
Predkladateľom návrhu je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý sa rozhodol predložiť úplne nový zákon, nie iba novelu súčasného zákona č. 18/2018 Z. z. Hlavným dôvodom je, že doterajšia právna úprava vznikla v roku 2017 doslovným prepisom európskeho nariadenia GDPR do slovenského zákona. Takýto postup bol z legislatívneho hľadiska nevhodný a viedol k duplicitnej a niekedy nejasnej regulácii, keďže nariadenie ako právny akt EÚ je priamo účinné a nie je určené na preberanie do vnútroštátneho práva.
Podľa dôvodovej správy má nový zákon odstrániť tento zásadný aplikačný problém a zabezpečiť, aby vnútroštátna právna úprava obsahovala len tie ustanovenia, ktoré GDPR výslovne ponecháva na rozhodnutie členským štátom. Inými slovami, cieľom je vytvoriť „čistý národný rámec“, ktorý dopĺňa a spresňuje GDPR len tam, kde je to nevyhnutné – najmä v oblastiach, ako sú kontrolná činnosť úradu, správne delikty, osobitné spracovateľské situácie či organizácia dozorného orgánu.
Zákon tak prináša nielen nové systematické usporiadanie právnych ustanovení, ale aj odklon od legislatívnej duplicity. Výsledkom má byť jednoduchšia aplikácia v praxi, väčšia právna istota pre prevádzkovateľov a sprostredkovateľov a zároveň efektívnejšie uplatňovanie práv dotknutých osôb.
Nový právny rámec zároveň reflektuje aktuálne potreby spoločnosti – najmä v oblasti kybernetickej bezpečnosti, digitalizácie a používania umelej inteligencie. Dôvodová správa uvádza, že cieľom návrhu je „zabezpečiť jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov, podporiť dôveru občanov v právny rámec a zvýšiť materiálne plnenie povinností prevádzkovateľov“.
Pripravovaná právna úprava teda nie je len technickou zmenou – ide o kompletné prebudovanie systému ochrany osobných údajov v Slovenskej republike, ktoré sa dotkne všetkých prevádzkovateľov, sprostredkovateľov, verejných inštitúcií aj zodpovedných osôb.
Dôvodová správa – hlavné zámery novej právnej úpravy
Dôvodová správa k návrhu zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov predstavuje jasné a systematické zdôvodnenie, prečo Slovenská republika potrebuje úplne nový zákon a nie iba ďalšiu novelu súčasného zákona č. 18/2018 Z. z.
Úrad na ochranu osobných údajov SR ako predkladateľ návrhu v nej konštatuje, že súčasný zákon trpí zásadnou legislatívnou chybou: pri jeho tvorbe v roku 2017 došlo k doslovnému prepisu nariadenia (EÚ) 2016/679 – GDPR – do slovenského právneho poriadku. Takýto postup je podľa práva EÚ nesprávny, pretože nariadenie má priamu účinnosť a nie je určené na preberanie. Prepisovanie jeho textu do zákona spôsobilo rozpor medzi právom EÚ a vnútroštátnym právom, čo v praxi viedlo k právnej neistote a k duplicite právnych povinností.
Podľa dôvodovej správy je hlavným cieľom nového zákona napraviť túto chybu a odstrániť prebytočné časti, ktoré len opakujú GDPR. Nový zákon bude upravovať výlučne tie oblasti, ktoré GDPR ponecháva na rozhodnutie členských štátov, teda tzv. otvorené ustanovenia. Ide najmä o:
- špecifikáciu osobitných situácií spracúvania osobných údajov,
- úpravu postavenia a pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov,
- kontrolnú činnosť a konanie o ochrane údajov,
- správne delikty, sankcie a procesné otázky,
- otázky certifikácie, akreditácie a kódexov správania.
Zároveň sa oddeľuje transpozícia smernice (EÚ) 2016/680 o spracúvaní osobných údajov orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorá bola doteraz súčasťou zákona č. 18/2018 Z. z. Túto problematiku bude po novom riešiť samostatný zákon, čo má zvýšiť flexibilitu a umožniť jednoduchšie legislatívne úpravy v budúcnosti.
Dôvodová správa poukazuje aj na potrebu zvýšiť efektivitu a nezávislosť úradu. Úrad má po novom fungovať ako rozpočtová organizácia s väčšou finančnou samostatnosťou, pričom jeho rozpočet bude možné znížiť iba rozhodnutím Národnej rady SR. Zavádza sa funkcia generálneho tajomníka služobného úradu, ktorý bude zodpovedný za riadenie organizačných, personálnych a technických otázok, zatiaľ čo predseda úradu sa sústredí na odborné a koncepčné riadenie.
Nový zákon má zároveň sprehľadniť procesy výkonu dozoru a umožniť rýchlejšie konania v prípadoch porušenia GDPR. Dôvodová správa zdôrazňuje, že súčasný právny rámec je pre úrad ťažkopádny a v mnohých prípadoch neumožňuje efektívne reagovať na incidenty a podnety občanov.
Podstatným cieľom je aj zvýšenie dôvery verejnosti vo fungovanie systému ochrany údajov. Predkladateľ uvádza, že právna úprava má posilniť materiálne plnenie povinností prevádzkovateľov – teda nie formálne vedenie dokumentácie, ale skutočné zavedenie opatrení, ktoré zabezpečujú reálnu ochranu údajov.
Dôvodová správa napokon upozorňuje aj na širší európsky kontext: ochrana osobných údajov je súčasťou základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie. Nový zákon má tieto práva garantovať na národnej úrovni tak, aby Slovenská republika udržala vysoký štandard ochrany, no zároveň umožnila praktickú realizáciu verejných služieb, digitalizáciu a využívanie nových technológií v súlade s GDPR.
Dôvodová správa teda odôvodňuje prijatie zákona tromi hlavnými cieľmi:
- zjednotiť a vyčistiť legislatívu od duplicít s GDPR,
- posilniť nezávislosť a odborné postavenie Úradu na ochranu osobných údajov,
- zvýšiť právnu istotu a dôveru dotknutých osôb v systém ochrany ich údajov.
Systematika nového zákona
Nový zákon o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov predstavuje komplexne prepracovanú právnu úpravu, ktorá po viac ako siedmich rokoch nahrádza súčasný zákon č. 18/2018 Z. z. Z hľadiska systematiky ide o zásadnú zmenu – legislatívny text je kratší, prehľadnejší a tematicky logicky členený, pričom obsahuje len tie ustanovenia, ktoré dopĺňajú alebo spresňujú GDPR.
Zákon je rozdelený na šesť častí, pričom každá sa zameriava na konkrétnu oblasť:
- Prvá časť – Základné ustanovenia (§ 1)
Upravuje predmet zákona a jeho vzťah k všeobecnému nariadeniu o ochrane údajov. Jasne definuje, že ide o národný doplnkový predpis k GDPR, ktorý upravuje len osobitné situácie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov, konanie o ochrane osobných údajov, certifikáciu, kódexy správania a správne delikty.
Zákon zároveň výslovne stanovuje, že sa nevzťahuje na spracúvanie údajov Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a na osobné údaje zosnulých osôb – čo je novinka oproti doterajšiemu zneniu zákona č. 18/2018 Z. z. - Druhá časť – Osobitné situácie spracúvania osobných údajov (§ 2 až § 8)
Ide o jadro zákona, ktoré obsahuje ustanovenia o zákonnosti spracúvania, využívaní všeobecne použiteľného identifikátora (rodného čísla), výnimkách z posúdenia vplyvu, určení zodpovednej osoby, špecifických prípadoch spracúvania (akademický, umelecký, mediálny účel), spracúvaní údajov zamestnancov a o povinnosti mlčanlivosti.
Tieto ustanovenia nahrádzajú časti zákona č. 18/2018 Z. z. (§ 13 – § 78), ktoré boli duplicitne prepisované z GDPR. Nový zákon namiesto toho pracuje s odkazmi na nariadenie a jasným vymedzením národných doplnkových povinností. - Tretia časť – Postavenie, pôsobnosť a organizácia úradu (§ 9 až § 13)
Upravuje štatút Úradu na ochranu osobných údajov SR ako nezávislého orgánu štátnej správy. Zavádza sa funkcia generálneho tajomníka služobného úradu, možnosť zriadiť detašované pracoviská a osobitné rozpočtové postavenie úradu. V porovnaní so starou právnou úpravou je táto časť rozšírená a precizovaná, čím sa má posilniť jeho nezávislosť a odborné riadenie. - Štvrtá časť – Dozor, konanie a certifikácia (§ 14 až § 34)
Zjednocuje doterajšie ustanovenia o kontrolách, opatreniach, certifikáciách a kódexoch správania. Zavádzajú sa nové procesné inštitúty – predbežné opatrenie, námietkové konanie, rozkladová komisia a povinnosť metodickej činnosti úradu.
Oproti zákonu č. 18/2018 Z. z. je nová úprava procesne podrobnejšia, no zrozumiteľnejšia a viac orientovaná na prax. - Piata časť – Správne delikty (§ 35 až § 45)
Upravuje skutkové podstaty porušení a výšku sankcií, pričom zachováva väzbu na článok 83 GDPR. Zavádza sa možnosť zníženia pokuty o 20 %, ak je zaplatená do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a zároveň sa presne definujú okolnosti, ktoré úrad zohľadňuje pri ukladaní sankcie (rozsah, dĺžka, úmysel, spolupráca atď.). - Šiesta časť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia (§ 46 až § 50)
Upravuje prechod práv a povinností z doterajšieho zákona, zachovanie platnosti určených zodpovedných osôb a zmlúv so sprostredkovateľmi, ako aj zrušenie zákona č. 18/2018 Z. z.
Z pohľadu systematiky tak nový zákon neopakuje GDPR, ale dopĺňa ho ako vykonávací rámec. Odstraňuje desiatky zbytočných paragrafov a poskytuje jasnejšiu orientáciu pre prevádzkovateľov a právnikov. Každá časť je koncipovaná tak, aby umožnila jednoduchú aktualizáciu bez zásahu do ostatných častí zákona, čo má z dlhodobého hľadiska znížiť potrebu častých novelizácií.
V dôvodovej správe sa táto systematika hodnotí ako kľúčový posun k „štíhlej, prehľadnej a aplikačne použiteľnej legislatíve“, ktorá má nahradiť súčasný neprehľadný a duplicitu obsahujúci systém.
Najdôležitejšie vecné zmeny
Nový zákon o ochrane osobných údajov prináša sériu zásadných vecných zmien, ktoré sa dotknú tak prevádzkovateľov, ako aj sprostredkovateľov osobných údajov vo verejnom i súkromnom sektore. Väčšina týchto zmien vyplýva zo snahy odstrániť duplicity s GDPR a presne vymedziť, čo sa v Slovenskej republike považuje za doplňujúcu vnútroštátnu úpravu.
Spresnenie zákonnosti spracúvania (§ 2)
Jednou z kľúčových noviniek je povinnosť, aby osobitný právny predpis, na základe ktorého sa spracúvajú osobné údaje, výslovne určoval:
- účel spracúvania,
- kategóriu dotknutých osôb
- a zoznam alebo rozsah spracúvaných osobných údajov.
Zákon zároveň stanovuje, že osobné údaje možno poskytovať alebo zverejňovať len vtedy, ak to osobitný predpis výslovne povoľuje. Táto úprava má odstrániť doterajšiu prax, keď orgány verejnej moci zverejňovali údaje bez jasného zákonného základu.
Obmedzenie spracúvania všeobecne použiteľného identifikátora (§ 2 ods. 2)
Rodné číslo (resp. iný všeobecne použiteľný identifikátor) možno po novom spracúvať len vtedy, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie konkrétneho účelu.
- Zverejňovanie rodného čísla sa výslovne zakazuje, s výnimkou prípadu, ak ho sama dotknutá osoba dobrovoľne zverejní.
- Súhlas so spracúvaním rodného čísla musí byť výslovný a nie implicitný.
Toto ustanovenie je reakciou na opakované porušenia GDPR pri zverejňovaní rodných čísel v zmluvách, faktúrach a verejných registroch.
Spracúvanie citlivých údajov (genetické, biometrické, zdravotné)
Zákon potvrdzuje, že tieto údaje možno spracúvať aj na základe osobitného predpisu alebo zmluvy, ak je spracúvanie nevyhnutné na jej plnenie. Ide o precizovanie výnimiek, ktoré doteraz neboli v slovenskej úprave jednotne interpretované.
Posúdenie vplyvu – nové výnimky (§ 3)
Nové pravidlo stanovuje, že ak sa spracúvanie vykonáva na základe osobitného zákona, posúdenie vplyvu na ochranu údajov (DPIA) sa nevyžaduje.
Úrad bude viesť a zverejňovať zoznam osobitných predpisov, pri ktorých sa posúdenie nevyžaduje. Tento krok má znížiť administratívnu záťaž najmä vo verejnom sektore.
Akademický, umelecký a mediálny účel (§ 5)
Zákon po novom výslovne umožňuje spracúvanie osobných údajov na akademické, umelecké a literárne účely bez súhlasu dotknutej osoby, ak nejde o neprimeraný zásah do jej súkromia alebo osobnosti.
Podobne sa precizuje aj výnimka pre masmédiá – spracúvanie bez súhlasu je prípustné, ak ide o informovanie verejnosti z dôvodu verejného záujmu a ak sa dodržiavajú etické pravidlá žurnalistiky.
Tento krok reaguje na prax médií a potrebu jasne vyvážiť slobodu prejavu a právo na súkromie (čl. 85 GDPR).
Zjednodušenie a prehľadnosť legislatívy
Na rozdiel od zákona č. 18/2018 Z. z., ktorý mal viac ako 100 paragrafov, nový zákon ich obsahuje približne len polovicu. Preto je prehľadnejší, adresnejší a zrozumiteľnejší pre bežných prevádzkovateľov – obce, školy, firmy aj neziskové organizácie.
Z hľadiska praxe tieto zmeny znamenajú, že organizácie budú musieť:
- aktualizovať svoje interné smernice a oznámenia o spracúvaní,
- prehodnotiť používanie rodných čísel a citlivých údajov,
- upraviť dokumentáciu zodpovednej osoby,
- a preškoliť zamestnancov v nových pravidlách mlčanlivosti a oznamovania.
Postavenie a nezávislosť Úradu na ochranu osobných údajov SR
Jednou z najvýraznejších zmien pripravovaného zákona je posilnenie postavenia, nezávislosti a kompetencií Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Nová právna úprava reaguje na potrebu, aby úrad nebol len formálnym dozorným orgánom, ale skutočným garantom ochrany základných práv dotknutých osôb v digitálnom priestore.
Úrad ako samostatný a nezávislý orgán štátnej správy
Podľa § 9 návrhu zákona bude úrad orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a zároveň sa aktívne podieľa na ochrane základných práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov.
Nové znenie výslovne stanovuje, že úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nezávisle a riadi sa len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň sa rozširujú právomoci úradu tak, aby mohol efektívnejšie konať ex offo, reagovať na incidenty a v prípade potreby ukladať predbežné opatrenia.
Rozpočtová a organizačná samostatnosť
Zákon výrazne posilňuje finančnú nezávislosť úradu. Úrad bude naďalej rozpočtovou organizáciou, no s novým mechanizmom – jeho rozpočet sa môže v priebehu roka znížiť len rozhodnutím Národnej rady SR, nie Ministerstva financií SR.
Tým sa má zabrániť nepriamej politickej alebo rozpočtovej závislosti, ktorá by mohla ovplyvniť výkon dozoru. Tento krok je v súlade s článkom 52 GDPR, ktorý vyžaduje, aby dozorné orgány boli úplne nezávislé pri plnení svojich úloh.
Generálny tajomník služobného úradu – nový prvok v riadení
Dôležitou novinkou je zriadenie funkcie generálneho tajomníka služobného úradu. Ide o profesionálnu riadiacu pozíciu, ktorá má zabezpečiť odborné, administratívne a personálne vedenie úradu.
Zatiaľ čo predseda úradu bude zodpovedný za strategické a odborné rozhodnutia, generálny tajomník bude mať na starosti denný chod, rozpočet, personálne otázky a riadenie zamestnancov. Cieľom je odbremeniť predsedu od administratívnych úloh a zvýšiť efektívnosť fungovania úradu.
Tento model zodpovedá odporúčaniam Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB), ktorý v hodnoteniach dozorných orgánov členských štátov opakovane zdôrazňuje potrebu odbornej a organizačnej stability.
Možnosť zriadiť detašované pracoviská
Nový zákon umožňuje úradu zriaďovať detašované pracoviská mimo Bratislavy. Tento krok reaguje na dlhodobo kritizovanú centralizáciu a má umožniť lepšiu dostupnosť služieb pre verejnosť aj pre prevádzkovateľov v regiónoch.
V praxi to môže znamenať vznik regionálnych kancelárií (napr. v Košiciach alebo v Banskej Bystrici), ktoré by vykonávali základné kontrolné a konzultačné činnosti. Takéto riešenie zodpovedá trendu decentralizácie verejných inštitúcií.
5. Posilnenie kompetencií úradu (§ 10)
Úrad bude mať širšie právomoci, najmä:
- vstupovať do priestorov a na pozemky prevádzkovateľov a sprostredkovateľov,
- predvolať ich na podanie vysvetlenia,
- získať prístup k zariadeniam a informáciám,
- metodicky usmerňovať subjekty pri spracúvaní údajov,
- spolupracovať s orgánmi EÚ (Európsky výbor pre ochranu údajov, Európska komisia).
Zavádza sa aj povinnosť úradu každoročne predkladať správu o stave ochrany osobných údajov Národnej rade SR, Európskej komisii a EDPB. Táto správa bude verejne dostupná a má slúžiť ako nástroj transparentnosti a hodnotenia výkonu úradu.
Funkčné obdobie predsedu a záruky nezávislosti
Funkčné obdobie predsedu úradu sa predlžuje z 5 na 7 rokov, čo má prispieť k stabilite vedenia. Predseda úradu bude môcť byť odvolaný len zo zákonom presne vymedzených dôvodov (napr. strata bezúhonnosti, dlhodobá nespôsobilosť).
Tým sa posilňuje jeho nezávislosť od politických zmien, čo bolo jedným z hlavných odporúčaní aj v medzinárodných hodnoteniach Slovenskej republiky v oblasti ochrany údajov.
Kritika návrhu zákona – výhrady odbornej aj laickej verejnosti
Pripomienkové konanie k návrhu zákona o ochrane osobných údajov (LP/2025/305) patrí medzi najrozsiahlejšie legislatívne konania v oblasti verejného práva za posledné roky. K materiálu bolo vznesených takmer 700 pripomienok, z toho viac ako 170 zásadných, čo signalizuje, že návrh vyvolal značné obavy u odbornej, akademickej aj laickej verejnosti.
Zásadná kritika smeruje najmä na rozsah právomocí úradu, sporné procesné inštitúty a nedostatok proporcionality medzi právami dotknutých osôb a povinnosťami prevádzkovateľov.
Neprimerané rozšírenie právomocí úradu
Jednou z najčastejších výhrad je, že nový zákon poskytuje úradu mimoriadne široké a málo kontrolované kompetencie.
Pripomienkujúci upozorňujú, že:
- úrad môže vydávať predbežné opatrenia, ktoré majú okamžitý účinok a môžu vážne zasiahnuť do podnikania alebo fungovania organizácie,
- tieto opatrenia sa podľa návrhu považujú za doručené už ich zverejnením na webovom sídle úradu,
- proti takémuto opatreniu nie je možné podať klasický opravný prostriedok.
Odborná verejnosť (vrátane právnikov, IT asociácií a zástupcov verejnej správy) upozorňuje, že doručovanie verejnou vyhláškou je v rozpore so zásadou právnej istoty a môže viesť k situáciám, keď subjekt o vydanom opatrení vôbec nevie, no už mu plynie lehota na plnenie.
Riziko koncentrácie moci a oslabenie procesných záruk
Viaceré subjekty kritizujú, že návrh zákona koncentruje výkon kontroly, rozhodovania aj sankcionovania do jedného orgánu bez dostatočných procesných bŕzd.
Napriek zriadeniu rozkladovej komisie ostáva konečné rozhodnutie v rukách predsedu úradu, ktorý je zároveň jeho štatutárom aj hlavou dozorného orgánu.
Z právneho hľadiska tak môže dôjsť k porušeniu princípu nestrannosti správneho konania.
Niektoré pripomienky upozorňujú, že systém opravných prostriedkov nie je dostatočne jasne formulovaný – námietkové a rozkladové konanie môže viesť k duplicite, predlžovaniu konaní a právnej neistote účastníkov.
Nejasnosti v definíciách a pojmoch
Kritika smeruje aj k viacerým neurčitým pojmom, ktoré návrh používa bez dostatočného výkladu.
Najčastejšie sa spomínajú:
- pojem „orgány zriadené zákonom“, ktoré majú povinnosť určiť zodpovednú osobu – nie je zrejmé, či ide len o ústredné orgány štátnej správy alebo aj o profesijné komory, fondy či o verejnoprávne médiá,
- pojem „iné neziskové osoby“ v súvislosti s kódexmi správania,
- chýbajúca definícia „predbežného opatrenia“ – nie je jasné, či ide o formálny správny akt alebo o neprocesný zásah.
Odborná verejnosť upozorňuje, že tieto pojmy môžu viesť k nepredvídateľným rozhodnutiam úradu a nejednotnej aplikačnej praxi.
Predĺženie funkčného obdobia predsedu úradu na 7 rokov
Viaceré zásadné pripomienky sa týkali predĺženia funkčného obdobia predsedu úradu z 5 na 7 rokov. Kritici namietajú, že tento krok nie je odôvodnený žiadnym vecným argumentom a môže vytvoriť priestor na dlhodobé upevnenie pozície jednej osoby bez dostatočnej verejnej kontroly.
Navrhovalo sa zachovať päťročné obdobie s možnosťou jedného opätovného vymenovania, čo by lepšie zodpovedalo princípu rotácie a čerstvosti vedenia.
Nedostatočné ekonomické a personálne vyčíslenie vplyvov
Dôvodová správa počíta so zvýšením počtu zamestnancov úradu len o 12 miest a s ročným nárastom výdavkov približne o 300 000 eur.
Zástupcovia samospráv, rezortov aj odborníci z praxe však upozorňujú, že nové povinnosti úradu (napr. vedenie registra zodpovedných osôb, metodické usmerňovanie, certifikácia) si vyžiadajú oveľa väčšie personálne a finančné kapacity.
Preto sa z ekonomického hľadiska návrh považuje za nedostatočne pripravený a neudržateľný.
Nadmerná administratívna záťaž pre prevádzkovateľov
Najmä podnikateľské zväzy a profesijné komory kritizovali nové povinnosti:
- oznamovanie identifikačných údajov úradu pri každej zmene,
- povinné vedenie nových záznamov,
- rozšírené povinnosti v rámci mlčanlivosti.
Tieto požiadavky podľa nich zvyšujú administratívne náklady, najmä malých a stredných podnikov, pričom neprinášajú reálne posilnenie ochrany osobných údajov.
Nedostatočná participácia verejnosti
V pripomienkach sa objavila aj výhrada, že úrad návrh zákona neprerokoval v dostatočnej miere s odbornou verejnosťou – absentovala pracovná skupina, verejné konzultácie či odborný seminár.
Organizácie ako Slovenská advokátska komora, IT Asociácia Slovenska či ZMOS žiadali, aby sa návrh prepracoval po odbornej diskusii, a nie iba po formálnom pripomienkovom konaní.
Riziko paralelných výkladov a nejednotnej praxe
Kritici upozorňujú, že odstránením veľkej časti textu pôvodného zákona sa síce zjednoduší legislatíva, no zároveň vznikne priestor na odlišné výklady GDPR.
Bez jednotnej metodiky alebo záväzných stanovísk úradu môže dôjsť k rôznym interpretáciám rovnakých situácií, čo by znížilo právnu istotu subjektov, najmä v sektore verejnej správy.
Obava z „úradného formalizmu“
Časť odbornej verejnosti poukazuje, že zákon síce deklaruje zníženie byrokracie, ale v praxi ju môže ešte zvýšiť – najmä povinnosťou elektronickej komunikácie prostredníctvom formulárov, opakovaným oznamovaním zmien či nejasnými požiadavkami na evidenciu činností.
Podľa viacerých pripomienok návrh posilňuje administratívnu kontrolu, nie materiálnu ochranu údajov – teda viac papierov, menej reálnej bezpečnosti.
Celkové hodnotenie
Pripomienkové konanie teda odhalilo, že návrh zákona je ambiciózny, no nedotiahnutý.
Odborná verejnosť oceňuje snahu o zjednodušenie systému a odstránenie duplicít, no zároveň varuje, že viaceré ustanovenia môžu oslabiť právnu istotu, procesnú spravodlivosť a dôveru verejnosti v úrad.
Laická verejnosť sa zasa obáva zvýšenia zásahov do podnikania a byrokratického tlaku, najmä zo strany dozorného orgánu.
Spoločným menovateľom všetkých výhrad je požiadavka, aby bol nový zákon lepšie vyvážený medzi ochranou práv jednotlivcov a reálnymi možnosťami ich zabezpečenia v praxi.
Hrozí viac formálnych povinností ako reálnej ochrany?
Pripravovaný zákon o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, predstavuje najrozsiahlejšiu reformu systému ochrany osobných údajov na Slovensku od prijatia GDPR. Jeho cieľom je odstrániť legislatívnu duplicitu, posilniť nezávislosť Úradu na ochranu osobných údajov SR a vytvoriť jasnejší, modernejší rámec pre uplatňovanie práv dotknutých osôb aj povinností prevádzkovateľov.
Z hľadiska zámeru ide o krok správnym smerom – zjednodušiť právnu úpravu, priblížiť ju praxi a zosúladiť s európskym právom. Pozitívne možno hodnotiť aj posilnenie nezávislosti dozorného orgánu, zavedenie transparentnejšej certifikácie a jasné vymedzenie osobitných spracovateľských situácií.
Napriek tomu návrh čelí rozsiahlej kritike odbornej verejnosti, ktorá poukazuje na neprimerané rozšírenie právomocí úradu, riziko formalizmu, nejasné definície a nedostatok procesných záruk. Tieto výhrady nie sú zanedbateľné – ak sa legislatívne neodstránia, môžu viesť k sporným zásahom do práv prevádzkovateľov a k právnej neistote v aplikačnej praxi.
Pre organizácie v praxi – obce, školy, firmy, zdravotnícke zariadenia aj neziskové organizácie – bude nevyhnutné včas sa pripraviť. To zahŕňa revíziu GDPR dokumentácie, školenia zamestnancov, aktualizáciu interných smerníc a nastavenie oznamovacích povinností voči úradu podľa nového systému.
Z dlhodobého pohľadu bude rozhodujúce, či sa podarí dosiahnuť skutočný cieľ, ktorý predkladateľ deklaroval v dôvodovej správe – „znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť reálnu ochranu osobných údajov občanov Slovenskej republiky“.
Ak sa návrh dopracuje po odbornej diskusii a po zohľadnení pripomienok z praxe, môže sa stať stabilným a moderným právnym základom pre nasledujúcu dekádu. Ak však zostane v súčasnej podobe, hrozí, že prinesie viac formálnych povinností ako reálnej ochrany.